Tieto internetové stránky obsahujú informácie, ktoré sú určené výhradne odborníkom v zdravotníctve. Potvrdzujem, že som odborníkom v zdravotníctve.
Autor textu: Petronela Forišek Paulová MSc. I Nutričná terapeutka z Národného onkologického ústavu v Bratislave
Onkologické ochorenie je v mnohých prípadoch sprevádzané výrazným rizikom vzniku a rozvoja malnutrície, pričom prejavy malnutrície má približne polovica pacientov už v čase stanovenia diagnózy a až 80 – 90 % pacientov s pokročilým štádiom ochorenia. Pacienti trpiaci malnutríciou v mnohých prípadoch horšie tolerujú nežiaduce účinky protinádorovej liečby a majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnutia remisie ochorenia. Najčastejším typom je tzv. proteíno-energetická malnutrícia, pričom ide o kombináciu poruchy metabolizmu s neúplným využitím prijatých živín a nedostatočným príjmom energie a bielkovín (1)
Snaha o navýšenie príjmu energie a živín zo stravy je často kompromitovaná tráviacimi ťažkosťami, nechutenstvom či zmenami vo vnímaní chuti. Súčasťou nutričnej intervencie onkologických pacientov by mala byť kvalitatívna a kvantitatívna nutričná anamnéza s následnou implementáciou nutričnej terapie (2).
Nutričná starostlivosť o onkologických pacientov by mala byť nevyhnutnou súčasťou podpornej terapie úspešnej onkologickej liečby. Aktívne vyhľadávanie nutrične rizikových pacientov a včasné zahájenie nutričnej podpory môže výrazne zlepšiť nutričný stav pacienta, priebeh a compliance protinádorovej liečby s celkovým zlepšením kvality života a prognózy ochorenia. Zameranie sa na špecifické aspekty nutričných potrieb onkologických pacientov, ktorými sa líšia od ostatných ochorení, môže zefektívniť nutričnú intervenciu a dosiahnuť celkovo lepšie výsledky v liečbe onkologického ochorenia.
Hlavným cieľom výživnej stravy pri onkologickom ochorení je zabrániť chudnutiu a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu protinádorovej liečby. Už relatívne malé schudnutie je často sprevádzané stratou svalovej hmoty, stratou bielkovín a oslabením imunitného systému pacienta. Výraznejšie oslabenie organizmu spôsobené chudnutím a celkovo obmedzeným príjmom stravy často znemožní pokračovať v protinádorovej liečbe. Akonáhle nastane u pacienta pokles telesnej hmotnosti, je vhodné nazvýšiť príjem stravy bohatej na energiu, bielkoviny a vhodnú formu tuku, vitamíny a minerálne látky. V takomto prípade je vhodné informovať o poklese telesnej hmotnosti ošetrujúceho onkológa, ktorý môže pacienta odporučiť do starostlivosti nutričného terapeuta alebo poskytnúť nutričnú podporu. Najvhodnejším spôsobom je myslieť už od zistenia onkologického ochorenia na nutričnú podporu súčasne s protinádorovou liečbou (3).
Je veľmi prospešné, pokiaľ pacient s onkologickým ochorením sústredí svoje sily adekvátnym smerom. Vhodná úprava výživy a životosprávy sú oblasti, ktoré môže pacient vlastným pričinením ovplyvniť a zároveň tak prispieť k úspešnému zvládaniu liečby. Aj mierna úprava stravovania, snaha zachovať si pohybovú aktivitu podľa momentálnych fyzických možností, či zabezpečenie dostatočného spánku a oddychu, výrazne pomáhajú v období počas liečby ako aj po prekonaní onkologického ochorenia. Je prirodzené, pokiaľ po zistení onkologickej diagnózy upriamujú pacienti svoju pozornosť smerom ku výraznejšie zdravej strave. Problémom je však, že sa pacienti často doslova strácajú v záplave dostupných odporúčaní rôznej dôveryhodnosti a odbornej kvality. Zo všetkých strán, od rodinných príslušníkov, priateľov, známych či z internetu sa valia dobre mienené rady o zázračnej potravine, bylinke, čaji či doplnku stravy a ich protirakovinovom účinku.
Odporúčania v stravovaní onkologických pacientov závisia od viacerých faktorov, a to najmä od typu, rozsahu a lokalizácie onkologického ochorenia, plánovanej liečby ako aj vedľajších účinkov terapie alebo tráviacich ťažkostí, ktoré výrazne ovplyvňujú príjem a zloženie stravy pacienta. Veľmi dôležitý je nutričný stav pacienta v čase diagnostikovania ochorenia a riziko nežiaducej straty telesnej hmotnosti a rozvoja podvýživy v priebehu liečby. Nastavené stravovanie samozrejme závisí aj od prípadných diétnych obmedzení, ktoré odporučí lekár alebo skúsený nutričný terapeut. V prípade karcinómov gastro-intestinálneho traktu pacientov často trápia tráviace ťažkosti, ktoré vyžadujú výraznejšiu úpravu stravovania.
Pacienti s onkologickým ochorením by nemali začínať so striktnou diétou či vegánstvom v čase stanovenia diagnózy. Pri novo diagnostikovanom onkologickom ochorení, pacient a ani lekári nevedia predvídať, ako sa bude zdravotný stav pacienta vyvíjať. Priebeh liečby a ochorenia je u pacientov vysoko individuálny a dopredu nevieme predvídať či dôjde aj prechodne k obmedzenému príjmu stravy alebo nežiaducej strate telesnej hmotnosti. Preto je najčastejšie indikovanou diétou výživná diéta č. 11 so zvýšeným obsahom energie a bielkovín aj v menšom objeme stravy. Hlavným cieľom výživnej stravy je zabrániť chudnutiu a rozvoju podvýživy a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu protinádorovej liečby. Súčasťou výživnej diéty je pravidelný každodenný prísun všetkých skupín potravín, a teda mliečnych výrobkov, mäsa a rýb, vajíčok, celozrnného pečiva a príloh spolu s cereáliami. Samozrejmý je každodenný prísun zeleniny a ovocia. Dva až trikrát do týždňa je vhodné zaradiť strukoviny, ktoré sú tiež dobrým zdrojom bielkovín.
Podľa odporúčaní ESPEN je celková energetická potreba onkologických pacientov v rozmedzí 25 – 35 kcal/kg telesnej hmotnosti a príjem bielkovín by mal byť vyšší než 1 g/kg hmotnosti a za ideálnych podmienok by mal dosiahnuť až 1,5 g/kg a to v závislosti od nutričného stavu pacienta a miery fyzickej aktivity. U fyzicky aktívnych pacientov, pacientov s BMI na úrovni podvýživy a u pacientov s tendenciou rapídnej straty telesnej hmotnosti je však potreba príjmu energie a bielkovín zvýšená a mnohokrát vyžaduje doplnenie formou enterálnej výživy, nakoľko je mnohokrát náročné pokryť zvýšené potreby výhradne stravou a to najmä v prípade obmedzeného príjmu stravy (4). Keďže tuk je koncentrovaným zdrojom energie a je pri nádorovom ochorení dobre využiteľný, malo by sa u onkologických pacientov so stratou telesnej hmotnosti odporučiť zvýšenie príjmu tuku, v niektorých prípadoch až na 40-50 % celkového energetického príjmu. Trávenie tzv. MCFA (medium chain fatty acids) nevyžaduje prítomnosť solí žlčových kyselín, čo je dôvod, prečo sú triacylglyceroly obsahujúce MCFA lepšie tolerované pri maldigescii a malabsorbcii tukov. Nakoľko je u onkologických pacientov zvýšené riziko rozvoja inzulínovej rezistencie, zlepšenie kontroly glykémie môže byť dosiahnuté aj zvýšeným príjmom vlákniny, ktorá spomaľuje resorpciu sacharidov, spolu s preferenciou príjmu polysacharidov pred monosacharidmi (1). S ohľadom na nepretržitú potrebu glukózy pre energetický metabolizmus mozgu a niektorých ďalších orgánov spolu s cieľom zabrániť katabolizmu vlastných bielkovín by však nemal príjem sacharidov v strave klesnúť pod 2 g/kg hmotnosti v pokojovom režime pacienta (4).
V mnohých prípadoch je vhodné doplniť stravu o prípravky tekutej výživy vhodnej k popíjaniu. Jednou z najpoužívanejších a najjednoduchších metód je nutričná podpora vo forme perorálnych nutričných doplnkov. Ide o tzv. sipping (z angličtiny sip - usrkávať) určený pre pomalé popíjanie. Sipping tvorí kompletnú zmes všetkých nevyhnutných nutrientov – bielkovín, tukov a sacharidov aj mikronutrientov - minerálnych látok, vitamínov a stopových prvkov. Prípravok je vhodný pre pacientov, ktorí nie sú schopní naplniť perorálny príjem a udržať si tak optimálnu telesnú hmotnosť. Medzi hlavné výhody nutridrinkov patrí rýchla dostupnosť prípravkov, vysoká koncentrácia proteínov a energie v malom množstve, dobrá vstrebateľnosť a znížená záťaž pre trávenie (1).
Enterálne prípravky môžu byť obohatené o vlákninu, zvýšený obsah bielkovín či omega-3 mastné kyseliny. U hospitalizovaných pacientov popíjanie medzi jedlami znižuje rozvoj malnutrície, urýchľuje rekonvalescenciu, skracuje obdobie hospitalizácie a znižuje celkové komplikácie. U onkologických pacientov v domácej starostlivosti znižuje rozvoj podvýživy a zmierňuje komplikácie protirakovinovej terapie (5).
Jednou z ďalších možností, ako pozitívne modulovať nutričný stav pacienta, je obohatenie stravy alebo enterálnej výživy špeciálnymi živinami priaznivo ovplyvňujúcimi priebeh onkologického ochorenia. Medzi pomerne často využívané živiny v spojitosti s onkologickými diagnózami patria omega-3 mastné kyseliny, ktorých zvýšený príjem má potenciálny antikachektický účinok prostredníctvom inhibície syntézy prozápalových cytokínov IL-1 a TNF. Podanie 2 – 3g omega-3 mastných kyselín na deň u pacientov s karcinómom pankreasu viedlo k stabilizácii telesnej hmotnosti, pričom parenterálne podanie omega-3 mastných kyselín u pacientov s kolorektálnym karcinómom viedlo k zníženým hladinám TNF. Z tohto dôvodu sa odporúča suplementácia omega-3 mastných kyselín u onkologických pacientov s progredujúcou stratou telesnej hmotnosti (6).
Vplyv omega-3 PUFA, ktoré sú obsiahnuté v rybom tuku, predovšetkým vplyv EPA a DHA na nádorové ochorenia je podloženými početnými animálnymi štúdiami a dnes už aj radou klinických štúdií na onkologických pacientoch. Suplementácia omega-3 PUFA pred zahájením chemoterapie alebo súčasne s terapiou môže zmierniť zápalovú odpoveď organizmu a prispieť k zlepšeniu tolerancie liečby (1).
Medzi nutričné drinky patria aj prípravky určené špeciálne pre onkologických pacientov. Medzi ne patrí napríklad prípravok Forticare Advanced, ktorý je vhodný ako nutričná podpora pri onkologickej liečbe. Obsahuje ω-3 mastné kyseliny, má vysoký obsah energie a bielkovín v malom 125 ml objeme, a má príchute priamo zvolené onkologickými pacientami (7).
Zdroje:
Odber noviniek
