KRITICKY CHORÝ PACIENT:

ÚBYTOK SVALSTVA JE NAJČASTEJŠOU KOMPLIKÁCIOU KRITICKÉHO OCHORENIA A OHROZUJE AŽ 50 % PACIENTOV ¹

 

KAŽDÝ DEŇ POBYTU NA OAIM/JIS MÔŽE PACIENT STRATIŤ AŽ 1 KG NETUKOVEJ TELESNEJ HMOTY 2

SVALOVÁ SLABOSŤ, SPOLOČNE S ÚBYTKOM SVALOVEJ HMOTY, JE ZÁKLADNOU PRÍČINOU PRETRVÁVAJÚCEHO FUNKČNÉHO OBMEDZENIA PREŽIVŠÍCH PACIENTOV EŠTE ROK PO PREPUSTENÍ Z JEDNOTKY INTENZÍVNEJ STAROSTLIVOSTI 3

 

Graf: Zmena hmotnosti, schopnosť fyzického cvičenia a návrat do práce medzi pacientov s ARDS počas prvých 12 mesiacov po prepustení z JIS.4

 

 

Každý rok milióny pacientov prežije kritický stav, ale často zažívajú nové trvalé fyzické, psychiatrické a kognitívne poškodenia, známe ako syndróm “Post–Intensive Care Syndrome”. ⁶   

 

Termín popisuje nové alebo zhoršené problémy postihujúce fyzické, kognitívne a mentálne zdravie, vznikajúce po kritickom ochorení a pretrvávajúce po ukončení hospitalizácie na lôžku akútnej starostlivosti. Termín môže popisovať ako preživšieho pacienta, tak rodinného príslušníka. ^₇

 

“POSKYTNUTIE OPTIMÁLNEJ VÝŽIVY V PRIEBEHU POBYTU NA JIS A V OBDOBÍ ZOTAVOVANIA JE ZÁKLADNOU NÍZKONÁKLADOVOU TERAPEUTICKOU STRATÉGIOU,  KTORÁ MÔŽE BYŤ RÝCHLO IMPLEMENTOVANÁ PRE ZLEPŠENIE FUNKČNÝCH VÝSLEDKOV A KVALITY ŽIVOTA.‘’

---

 

ČO SA DEJE S NUTRIČNÝM PRÍJMOM V POSTAKÚTNEJ FÁZE NA JIS?

 

Obdobie nasledujúcej akútnej fázy v intenzívnej starostlivosti je  charakteristické návratom k anabolízmu, remodeláciou, obnovou a redistribúciou zloženia tela.⁹ Preto je nevyhnutné zaistiť, aby k podpore týchto anabolických procesov bola poskytnutá adekvátna výživa.⁸

 

Avšak často sa stáva, že v tomto bode je pacientom vyberaná nasogastrická sonda a predpokladá sa, že aj už jedia dostatočne pre pokrytie nutričných požiadaviek. Táto prax je tatiež bežná po extubácii.⁹

 

ENERGETICKÝ A PROTEÍNOVÝ DEFICIT TRVÁ AJ PO PRELOŽENÍ Z JIS NA ŠTANDARDNÉ LÔŽKO⁹

Týmto pacientom bola odstránená nazogastrická sonda a prešli na bežnú diétu. Pritom v skupine už bolo 44 % pacientov považových za malnutričných (stredné APACHE II skóre: 22).

“PRIEMERNÝ PRÍJEM ENERGIE A BIELKOVÍN  ZA CELÝ 7-DŇOVÝ INTERVAL SLEDOVANIA V CELEJ SKUPINE NIKDY NEPREKROČIL 55 % DENNEJ POTREBY.'' ⁹

“HOCI NIE JE PREKVAPUJÚCE, ŽE TÁTO SKUPINA CHORÝCH NEDOSAHUJE NUTRIČNÝ PRÍJEM POČAS PRVÝCH 7 DNÍ PO EXTUBÁCII, AJ NAPRIEK TOMU JE ÚROVEŇ NEADEKVÁTNEHO PRÍJMU PER OS NEOČAKÁVANÁ.'' ⁹

 

“EXOGÉNNE SACHARIDY A BIELKOVINY MÔŽU BYŤ DÔLEŽITĚJŠIE NESKÔR AKO V SKOREJ FÁZE KRITICKÉHO OCHORENIA, PRETOŽE PACIENTI POTREBUJÚ A UŽ SÚ SCHOPNÍ VYUŽIŤ POSKYTOVANÚ VÝŽIVU.‘’ 8

 

DISPROPORCIE MEDZI PRÍJMOM A NUTRIČNÝMI CIEĽMI V ČASE PO PREPUSTENÍ Z JIS SÚ ALARMUJÚCE

Pacienti, ktorí v priebehu pobytu na JIS stratili významnú časť svalovej hmoty a sily, potrebujú k svojmu zotaveniu podstatne vyššie dávky bielkovín a energie, a to po dobu niekoľkých mesiacov až rokov.^8,10

Je možné, že nedostatočné pochopenie tejto situácie je vysvetlením extrémne zlých dlhodobých výsledkov liečby a kvality života. ^8,10

---

 

NÁVRHY ODPORÚČANÝCH PROTEÍNOVÝCH A ENERGETICKÝCH CIEĽOV PRE PACIENTOV PO JIS

ZALOŽENÉ NA NAJLEPŠÍCH DOSTUPNÝCH DÔKAZOCH A KONSENZOCH EXPERTOV ¹¹

 

“MUSÍME PREVZIAŤ ZODPOVEDNOSŤ NIELEN ZA VÝSLEDKY LIEČBY NA JIS, ALE TAKTIEŽ ZA TO, ČO NASTANE PO JIS.“    Dr. PAUL WISCHMEYER, ESPEN 2018

---

VYSOKOPROTEÍNOVÉ PRÍPRAVKY SONDOVEJ VÝŽIVY

RIEŠENIE PRE KRITICKY CHORÝCH PACIENTOV V AKÚTNEJ FÁZE

NUTRISON PROTEIN INTENSE Zloženie podľa odporúčaní. 12-15 Preukázateľné dosiahnutie proteínového cieľa 1,5 g P/kg/deň v 5. deň na ICU. 16 Vysoký obsah proteínu (100 g/l). Ideálny pomer energie/bielkovín (NPC:N  53:1). Nízka osmolarita (len 275 mOsmol/l). Dobrá tolerabilita tiež vďaka proteínovej zmesi P4. 16,17 Zloženie na 500 ml Proteín: 50 g Energia: 630 kcal Vláknina: < 0,5 g Osmolarita: 275 mOsmol/l

 

RIEŠENIE PRE KRITICKY CHORÝCH PACIENTOV V POSTAKÚTNEJ FÁZE

NUTRISON PROTEIN ADVANCE Pre dosiahnutie vysokých proteín-energetických požiadaviek v postICU období. 8,11,18,19 Vysoký obsah proteínu (75 g/l). Zvýšený pomer NPC:N (81:1). Nízka osmolarita (270 mOsmol/l). Dobrá tolerabilita tiež vďaka proteínovej zmesi P4. 17 Zloženie na 500 ml Proteín: 37,5 g Energia: 640 kcal Vláknina: 7,5 g Osmolarita: 270 mOsmol/l

---

Referencie:

1.    Puthucheary Z. An update on muscle wasting in ICU. SIGNA VITAE. 2017; 13(3):30-31.
2.    Puthucheary Z, Rawal J, McPhail M, et al. Acute skeletal muscle wasting in critical illness. JAMA. 2013;310:1591-1600.
3.    Herridge MS, Tansey CM, Matte A, et al. Functional disability 5 years after acute respiratory distress syndrome. N Engl J Med. 2011;364(14):1293–1304.
4.    Herridge MS, Cheung AM, Tansey CM, et al. One-Year Outcomes in Survivor of the Acute Respiratory Distress Syndrome. N Engl J Med. 2003;348(8):683-93.
5.    Herridge MD, Moss M, Hough CL et al. Recovery and outcomes after the acute respiratory distress syndrome (ARDS) in patients and their family caregivers. Int Care Med. 2016; 42:725-738.
6.    Hopkins RO, Suchyta MR, Kamdar BB, et al. Instrumental activities of daily living after critical illness: a systematic review. Annals of the American Thoracic Society. 2017; 14(8):1332-1334.
7.    Needham DM, Davidson J, Cohen H, et al. Improving long-term outcomes after discharge from intensive care unit: report from a stakeholders’ conference. Critical Care Medicine. 2012;40(2):502–509.
8.    Ridley EJ, Parke RL, Davies AR, et al. What Happens to Nutrition Intake in the Post Intensive Care Unit Hospitalization Period? An Observational Cohort Study in Critically Ill Adults. JPEN. 2019; 45(1):88-95.
9.    Peterson SJ, Tsai AA, Scala CM, et al. Adequacy of oral intake in critically ill patients 1 week after extubation. J Am Diet Assoc. 2010;110(3):427-33.  
10.  Puthucheary ZA, Wischmeyer PE. Predicting critical illness mortality and personalizing therapy: moving to multi-dimensional data. 2016 Dec; 20(1):386. Wischmeyer P. Predicting critical illness mortality and personalizing therapy: moving to multi-dimentional data. Crit Care 2017:21(1):20.
11.  Van Zanten ARH, de Waele E, Wischmeyer PE. Nutrition therapy and critical illness: practical guidance for the ICU, post-ICU, and long-term convalescence phases. Critical Care. 2019;23:368.
12. McClave SA, Taylor BE, Martindale RG, et al. Guidelines for the Provision and Assessment of Nutrition Support Therapy in the Adult Critically Ill Patient: Society of Critical Care Medicine (SCCM) and American Society for Parenteral and Enteral Nutrition (A.S.P.E.N.). JPEN J Parenter Enteral Nutr. 2016 Feb; 40(2):159-211.
13. Singer P, Blaser AR, Berger MM, et al. ESPEN guideline on clinical nutrition in the intensive care unit. Clin Nutr. 2019 Feb; 38(1): 48-79.
14. Dhaliwal R, Cahill N, Lemieux M, et al. The Canadian Critical Care Nutrition Guidelines in 2013: An Update on Current Recommendations and Implementation Strategies. Nutr Clin Pract. 2014; 29:29-43.
15. Sioson MS, Martindale R, Abayadeera A, et al. Nutrition therapy for critically ill patients across the Asia-Pacific and Middle East regions: A consensus statement. Clin Nutr ESPEN. 2018; 24:156-164.
16. Van Zanten ARH, Petit L, De Waele J, et al. Very high intact-protein formula successfully provides protein intake according  to  nutritional  recommendations  in  overweight  critically  ill  patients:  a  double-blind randomized  trial. Critical Care. 2018; 22:156-167.
17. Kuyumcu S, Menne D, Curcic J, et al. Non-coagulating enteral formula can empty faster from the stomach: A double-blind randomized cross-over trial using magnetic resonance imaging. JPEN J Parenter Enteral Nutr. 2015; 39(5):544-551.
18. Mitchell A, Clemente R, Downer C, Protein Provision in Critically Ill Adults Requiring Enteral Nutrition: Are Guidelines Being Met? Nutr Clin Pract. 2019 Feb; 34(1):123-130.
19. Wischmeyer P. Tailoring nutrition therapy to illness and recovery. Crit Care. 2017; 21(3):316.

TUBE20HOSICU87SK

---

Viac informácií k produktom? Stiahnite si nižšie priložené súbory

PDF

Leták Nutricia- výživa pre kriticky chorých

2.42 MB